Údaje písané tučným písmom sú doslovné citácie z kroniky bez štylistickej a gramatickej úpravy.

            Kroniky sú dokumenty, ktoré nám podávajú obraz o živote v minulosti, ale vypovedajú i o ich pisateľoch, ich vzťahu k opisovaným udalostiam a sú  nositeľmi odkazu pre súčasnosť. Najstaršia dosiaľ objavená kronika školy v Lendaku je Kronika rímsko -  katolíckej ľudovej školy v Lendaku z roku 1921. Zahŕňa obdobie rokov 1921 až 1953 a po celé toto obdobie bola písana bez prerušenia napriek takým udalostiam ako vojna či požiar v obci.

            V úvode kroniky sa uvádza, že škola bola postavená v r. 1913 ako dvojtriedna rim.kat. ľudová škola. Systematizovaná bola výmerom župného výboru č. 1500/913 zb. zo dňa 10. okt. 1913. Vecný náklad a miestny plat dáva učiteľovi političná obec v Lendaku. ( V kronike sa rozlišuje obec političná a cirkevná, pričom z dnešného hľadiska by sme mohli chápať toto rozdelenie zjednodušene ako obecný a farský úrad . Údaj o postavení školy v r. 1913 hovorí o budove dnešnej materskej školy - pozn. autora).

            Na ilustráciu  uvádzam kompletný zápis zo šk. roku 1921/22 :

„ - Pán učiteľ Jozef Pitoňák na stanicu kantorsko - učiteľskú zaďakoval, vyvolený bol ako kantor učiteľ  v Spišskej Slovenskej Vsi. - Po jeho odchode 1¹/₂ mesiaca sa v druhej triede nevyučovalo. - Dňa 9 - oktobra toho istého roku bol vyvolený za kantora - učiteľa  Štefan Krajger , Veľko - Frankovský učiteľ , ktorý Lendackú stanicu zaujal 15 oktobra 1921. ---

            V šk roku 1921. - 22 zapísaného žiactva  bolo v I. triede 67 a II. triede 118. - Šk rok sa započal v I. triede 1 -ho septembra . II. triede 18 -ho oktobra. Šk rok sa ukončil 29 juna v obidvoch triedach. Jeden žiak prestupil do stredných škôl.“ V tomto školskom roku okrem Štefana Krajgera učila na škole ešte Anna Alexyová.

            V šk. roku 1922/23 kronika uvádza počet žiakov školy 271, pričom triedy rozlišuje na 1. - 67 žiakov, 2. - 108 žiakov a opakujúcu triedu  s počtom 96 žiakov. Uvádzané počty žiakov nenaväzujú na počty z predošlého roku čo mohlo vzniknúť neuvádzaním tzv. opakujúcej triedy v zápise šk. roka 1921/22. Z udalostí šk. roka 1922/23 : „Bechom roka sa jedenráz vydržiaval výlet do Kotliny - Cez vianoce vydržiavalo sa divadelné predstavenie s žiakmi Jezuliatko. Čistý zisk bol 440 K. ktorý obnos venovaný bol na zakúpenie učebných pomociek.“ Na konci šk. roka dvaja žiaci prestúpili do stredných škôl.    

            V šk. roku 1923/24 kronika zaznamenala narušenia vyučovania : „ šk rok sa započal v 2. triede 11. septembra pre vojenské cvičenia, na ktorých bol učiteľ Štefan Krajger. Vyučovanie nebolo v 1. triede od 13. nov. do 17 novembra pre učiteľkinu nemoc.“ Kronika uvádza vydávanie štvrťročných svedectiev (dnešné vysvedčenia) a spomína školský majáles, ktorý sa konal 11. júna.

            V šk. roku 1924/25 došlo k zvýšeniu učiteľských platov: „V mesiacu juli školský dôchodok na rok 1924 od politickej obci bol podvýšený s 300 K na 1000 K.“ Išlo o poriadne zvýšenie platu. Aj napriek tomu odchádza p. učiteľka Alexyová z Lendaku a vyučovanie zabezpečuje v poldenných smenách len jeden učiteľ, Štefan Krajger. „ Na stanicu bol vypísaný súbeh  do 25. pros. a sa hlásila jedna učiteľka. Ponevač, ale si žiadala zariadený byt školská stolica ju nevyvolila. Tak bol po druhý raz vypísaný súbeh do 1.feb. 1925. - Tu sa hlásila Mária Ondrušová učiteľka, ktorú školska stolica vyvolila za učiteľku. V tom školskom roku sa založila žiakovská knižnica z pokutných peniazí.“( pokútne peniaze boli peniaze vybrané z pokút za zlú dochádzku). Predošlé zápisy  hovoria o postavení obce pri riadení školy - súbeh by sa dal porovnať s dnešným konkurzom - a o zodpovednosti obce za financovanie vzdelávania. Dnešné časy ale pripomína nasledujúci zápis: „ Dňa 29. marca 1925 sa niekto vlámal do školy cez okna a vykradol učebné pomocky  v cene asi 300 K.“  

            Vyučovanie v šk. roku 1925/26 bolo začiatkom roka narušené „ ...a sice preto lebo kostol sa obnovoval a pozlatnici boli umiestneni v jednej triede. Poriadne vyučovanie sa za počalo 4 novembra s 116. žiakmi. V novembri boli zakúpené z nova tie prirodozpytné veci, ktoré boli v marci vykradené....Počas vianočných prázdnin žiactvo vydržiavalo vianočné divadelné predstavenie , z ktorého čistý osoh bol 388.15 K, ktorý obnos dla usnesenia šk stolice bol oferovany na organovy fond r.k. kostola lendackeho.“

            Zaujímavý je údaj o motivovaní žiakov k dobrým výsledkom zo strany niekdajších majiteľov lendackého kaštieľa: „...26 VI/1926 7 deti boli obdarené 10 K ako najlepšie žiaci z úrokov 1000 korunového v kladu v banke čo dala kňažná Hohenlohe.“ Možno by nebolo od vecí postupovať aj dnes podľa tohoto príkladu a zriadiť fond na odmeny pre premiantov školy. O starostlivosti školy o kultúru svedčí zápis: „ V tomto šk roku boli 4. divadelné predstavenia s mládežou.

Školský rok 1933 - 34 bol pripravovaný s predstihom. Zápis do prvého ročníka bol v dňoch 29.až 30. júna a zapísaných bolo 309 žiakov, 161 chlapcov a 148 dievčat. Nakoľko počet žiactva je veľký a len dvojtriedna je škola, žiactvo bolo rozdelené na štyri oddelenia. Do školy chodievajú len na pol dňa. Vyučuje sa striedavo. V škole učili Š. Krajger a L. Urban. Situáciu v škole s veľkým počtom žiakov a nedostatkom priestorov musela riešiť obec. Dňa  26. okt. 1933 pod č. 3110/1933 političná obec v Lendaku sa zaviazala, že zabezpečí plat pre dvoch učiteľov po 2000 Kč ročite od roka 1934. Súčastne sa političná obec zaviazala, že jestli mať bude obec peniaze, o školskú budovu sa postará, načo i vzaté bolo do rozpočtu na rok 1934.  Rozšírenie školy bolo povolené referátom ministerstva školstva a osvety 11.1.1934, pričom obec bola vyzvaná, aby, ak bude mať prostriedky, sa postarala o školskú budovu. ( Aká podobnosť s rokom 1999 - poznámka autora).

     Súbeh na novootvorené miesta sa konal 4.3.1934 a zúčastnilo sa ho 7 uchádzačov. Vybratí boli František Greňa a Margita Peřinová ako pomocní učitelia do konca školského roku.

Počas vianoc bolo divadelné predstavenie Jezuliatko, zisk 231 Kć bol venovaný na knižnicu. Školský rok skončil 27. júna 1934 s 312 žiakmi.

Pre šk. rok 1934 - 35 boli prijatí noví učitelia Mária Slamová (moravanka) a František Chrtek (čech).  Ten však bol preložený v marci na školu v Bílem Kostelci. Na jeho miesto nastúpila moravanka Božena Hrubanová. 12. 5. 1935 bol na našej škole založený červený kríž s 50 členmi. Poplatok na člena bol 1 Kč.  Počas roka sa na škole vydržiavali slávnosti 28. okt., 7. marca nar. p. prezidenta Masarika, 4. mája Štefánikova slávnosť a 12.V. Deň matiek. Školský rok ukončilo 318 žiakov. Zo školy odišiel na nové pôsobisko (nečitateľný zápis) Štefan Krajger, ktorý bol správcom školy 14 rokov od r. 1921 a podľa písma zaviedol a písal školskú kroniku.

   Školský rok 1935 - 36 začalo 1. septembra 324 žiakov. Na tri voľné učiteľské miesta sa prihlásilo 25 učiteľov. Prijatí boli Štefan Vojtaššák, Mária Jurašková a Štefan Juraško(učiteľ organista), všetci s učiteľskou dospelosťou. Škola bola obsadená plne kvalifikovanými učiteľmi. Správcom školy (riaditeľom) sa stal Ladislav Urban. 18. septembra bola v škole spáchná krádež. Pán správca Urban a kolega Juraško vošli ráno do triedy a zistili, že tam boli zbojníci. Všetky zámky boli otvorené a p. správcovi ukradli husle v cene 500 Kčs. Četníci zistili, že je to práca poliaka Vandžuru, ktorý utiekol z poľskej väznice z Nového Targu. 1. októbra nastúpil na vojenskú službu v Levoči správca školy L. Urban a na jeho miesto nastúpil Arpád Alexy z Popradu.

   20.2. zaviedol učiteľ Štefan Juraško školský rozhlas (dnes škola školský rozhlas nemá - pozn. autora). Rádio je jeho vlastníctvom, ale vďačne ho požičiava každý pondelok a piatok . Deti majú z toho veľkú radosť  a mnoho pesničiek sa už naučili z rádia.

   Učiteľ organista Š. Juraško nacvičil s deľmi pieseň Tichá noc, ktorú spievali na polnočnej omši. V prvý sviatok a na Nový rok spievali štvorhlasne pieseň Vítaj,vítaj Ježišku môj. Za peniaze získane z divadelnej hry, ktorú nacvičil A.Alexy bola zhotovená plastická mapa slovenska zo sadry. Pri hodnotení školského roka na základe zápisov v kronike možno konštatovať, že bol veľmi úspešný a príchod nových učiteľov priniesol rozvoj činnosti. O to smutnejší bol jeho záver, keď na následky zápalu pohrudnice 30. júla zomrel učiteľ Štefan Juraško.

  V mesiaci februári bola odkúpena na obecnej dražbe budova od G. Šusteka za 27 000Kč v ktorej sa v auguste mala zriadiť 3 učebná sieň s jedným dvojizbovým učiteľským bytom správcu na poschodí. Obývajúci krčmár Fr. Gemza sa však po trojmesačnej výpovedi odmietol vysťahovať. To sa podarilo po súdnych ťahaniciach dosiahnúť až 13. augusta. Stavebnými úpravami sa vytvorila pekná trieda, čím si obec splnila svoj sľub z roku  1934.  Kronika to zaznamenala takto: ...a je veľmi chválihodné, že sa v tomto dedinskom ľude zaštepila idea pre potrebu vzdelanosti a smysel pre kultúru.Jasne z toho činu vidieť že v Slovákovi sa ozýva slovenské povedomie a obetuje rád pre jeho udržanie sa vo veľkom národnostnom mori. Najväčší krok, ktorý dedinský ľud preukázať môže je, že svojemu decku dá školu, že zabezpečuje si svoj slovenský ráz a svoj kresťanský katolický duch a smýšľanie , ktoré jedine škola budúcemu členu ľudskej spoločnosti zabezpečiť môže. 

   Školský rok 1936/37 sa vyučovanie začalo v troch učebniach na dve smeny a škola mala šesť tried / 6.,7.a 8. trieda boli spojené/. Do školy prišli dve nové učiteľky s učiteľskou definitívou – Ružena Ferenčíková a Justína Bednárová a v októbri na školu nastúpil Ladislav Pulkrábek z Litomyšle.

   Školskú kroniku podľa písma písali v tomto školskom roku traja rôzni kronikári (nevedno prečo došlo k zmenám) a boli pomerne struční. Dozvedáme sa len o slávnostiach, ktoré sa uskutočnili. Za mimoriadnu zmienku stojí len, že okrem divadelného predstavenia Vianočný sen deti zahrali 31. januára  hasičské divadlo Krpčeky svätého Floriana.

   14. mája  pri príležitosti birmovky navštívil našu školu p. biskup JánVojtašák a dal sa podrobne informovať o pomeroch tunajšej školy a obci.

   Školský rok 1937/38 sa začal asi prvý krát bez zmien v učiteľskom kolektíve. Školu navštevovalo 337 detí. Ako najvýznamnejšiu udalosť kronika zaznamenala smrť prezidenta T.G.Masarika. Dňa 14. Septembra 1937 zomrel náš prvý prezident T.G.Masarik-Osloboditeľ. Jeho smrťou stratila republika to najdrahšie a najlepšie čo mala. Dňa 19. Septembra sme dokonalým spôsobom vzdávali česť zomrelému pánu prezidentovi.

   V októbri škola prichádza o dvoch učiteľoch – Štefan Vojtašák nastupuje na vojenskú službu do Trenčína  a Arpád Alexy do Prešova. Na ich miesto nastúpil na krátky čas Pavel Škotko zo Spišskej Kapituli. Zo školy odišiel aj Ladislav Pulkrabek a nastúpil Jozef Zachař  a Věra Špadrnová. A aby tých zmien nebolo málo, bol dňa 24.V. behom 6 hodín povolaný na zvláštne vojenské cvičenie k pešiemu pluku do Bardejova učiteľ správca Ladislav Urban.

   Udalosti opísané v kronike šk.roku 1938/39 sú poznamenané zložitou politickou situáciou a predzvesťou blížiacej sa vojny. Školský rok sa začal 1. septembra a do školy bolo zapísaných 344 detí. Dňa 24. septembra odchádza správca školy L.Urban na zvláštne vojenské cvičenie (mobilizácia – pozn. autora). Doba je veľmi vážna, dúfame však, že všetko sa dobre skončí.

   Vyhlásenie autonómie privítal kronikár slovami:   Dňa 6. Októbra 1938 rozniesla sa radostná zvesť nad celým Slovenskom. Ubitosť zmizla a slovenská národná zástava vysoko zavlála  na znamenie slávneho víťazstva! Slovenský národ vytrval a zvíťazil. Veľkou vyhňou bojov a zápolení musel prejsť. Veľa síl musel vyroniť aj v mučivých bolestiach sa zmietať. Žalárovali mu vodcov, odnárodňovali mu deti. Falošnými tézami sa usiľovali urvať mu národnu osobitnosť, zneužiť jeho reč. A jednako slovenský národ zvíťazil.

   V novembri po tridsaťdvaročnej práci v obci odchádza na odpočinok do Sp. Podhradia vdp. farár Alexander Fedor. Na jeho  miesto prichádza Ján Nemec.

   Nasledujúce politické udalosti boli tak závažné, že školské problémy sa v nich dostali len na okraj. Vyhlásenie výnimočného štátu 10.marca: traja dôstojníci, ktorí šli vojenským autom po správcu Urbana (mali rozkaz ho zatknúť – pozn. autora) si našťastie zmýlili cestu. Vznik Slovenského štátu: Premenila sa mapa Europy. Medzi ostatnými väčšími i menšími štátmi zaujme svoje miesto nový štát: Slovensko. Bernolák, Štúr, Vajanský Kukučín a Hlinka by zaplakali od radosti.

   Na počesť vzniku Slovenského štátu sa konala v obci manifestácia. Žiactvo oduševnene spievalo gardistické pochody. Bombardovanie Sp. Novej Vsi: Následok bombardovania bol strašný. Ako odpovie kultúrny svet na barbarstvo Maďarov? Nútený odchod Čechov zo Slovenska: učiteľka Věra Špadrnová bola prepustená zo služby dľa nariadenia Slovenského štátu. Ťažko sme sa s ňou lúčili , bola to svedomitá učiteľka a svojich prváčikov mala naozaj rada.

   Školský rok sa skončil 24. júna. Bol to rok búrlivý, ale pomocou Božou  a spoločnou silou pracovali sme svedomite.

Školským rokom 1939/40 sa začali vojnové školské roky. Školský rok 1939/40 sa začal oneskorene 15. septembra. Školské miestnosti prepustili sa nemeckému vojsku za mobilizácie proti Poľsku. Do školy bolo zapísaných 366 žiakov. Funkciu správcu prebral po Ladislavovi Urbanovi Štefan Vojtaššák. Obaja však už 17. septembra odchádzajú v rámci mobilizácie na zabrané územia /vrátili sa 17. novembra/. Zo školy odchádza p. Alexyová a na jej miesto prichádza Gabriela Šoltésová z Toporca.

     Z iniciatívy p. farára Nemca bolo v Lendaku založené hospodárske družstvo. 26. novembra prechádza cez Tatranskú Kotlinu p. prezident Dr. Jozef Tiso. Vítali ho naši gardisti a školské deti. Zišlo sa tam veľa ľudí, skupiny krásne krojované.

     Z významných udalosti tohoto roku kronika zaznamenala len deň matiek a sv. misie.

Školský rok bol ukončený v riadnom termíne.

     Školský rok 1940/41 začal 2. septembra. Zapísaných bolo 267 žiakov. Miesto A. Alexyho nastúpil Jozef Kolik , ktorý založil vo svojej triede žiacky spevokol a nacvičuje zborové piesne. 14. marca sa v priestoroch potravného družstva konala slávnosť na ktorej vystupovali školské deti. Školský zbor prispel spevom a recitovaním. Spevokol bol pozvaný aj do Tatranskej Kotliny, kde mu obecenstvo hlučným potleskom poďakovalo.

22. júna boli zvolávacími lístkami povolaní na mimoriadne vojenské cvičenie všetci učitelia a tak sa školský rok končí už 24. júna.

     Školský rok 1941/42 sa začal 2. sept. 1941. Škola bola rozšírená o dve triedy . Nové miestnosti na vyučovanie boli v byte bývalého penziónu, teraz už ako židovského majetku štátom prevzaného. Na nové miesta učiteľov nastúpili Anton Adamica, Ladislav Mikulay a Matilda Ferancová.  Okrem týchto údajov a bežných informácií školská kronika nezaznamenala žiadne mimoriadne udalosti. Podobne je to i so školským rokom 1942/43. Uvádzajú sa len zmeny v obsadení školy. Správcom sa stáva Ladislav Urban, zo školy odišli manželia Vojtašákovi , nastúpili manželia Hozoví, František Greňo a Jozef Oravec, ktorý bol riaditeľom v Tribši.

     Školský rok 1943/44 začalo na škole 398 žiakov. Zo školy odišli manželia Hozovi, M. Francová a J. Kolik. Nastúpili Vojtech Pocci , Irena Augustiničová a Margita Gontkovičová. Tri miesta ostali neobsadené. Ako ostatní občania, tak i mládež sa disciplinovane zapojila do P.V. Každa škola má svojho veliteľa, samaritánky a protilietadlové opatrenia. Úkryty sú v prírode. Vojnový stav poznačil školský život. Zimné prázdniny boli predĺžené pre nedostatok uhlia. Počas roka žiaci školy nacvičili divadelné predstavenia Tri vrecia zemiakov, Kubo a Otče náš. 12. júna bola v obci sviatosť birmovania, ktorú udeľoval p. biskup Vojtaššák. Uvítaciu reč povedala M. Selveková, žiačka 5. ročníka. Pre mimoriadné udalosti bol školský rok ukončený už 20.júna.

     Školský rok 1944/45 sa začal až 18. septembra i to len obmedzene. Podľa písma došlo k zmene kronikára.

Podľa udalostí, ktoré sa odohrávali v prázdninových mesiacoch (Slovenské národne povstanie – pozn. autora), dalo sa očakávať, že tento rok nezapočne sa v riadnom čase. Partizánske hnutie nadobudlo takých rozmerov, že železničná doprava bola začiatkom septembra úplne znemožnená, takže učitelia, ktorí boli na prázdninách u svojich rodičov nenastúpili svoje služobné miesta. V šiestej a siedmej triede sa vyučovanie začína 15.októbra. Na školu prichádza M. Gontkovičová a L. Habiňák. Časť učiteľov nastúpila vojenskú službu. Nemali sme možnosť doteraz vidieť partizánov. Ale predsa i naša obec bola svedkom partizánskych bojov. 26. okt. 1944, kedy partizáni v dosť veľkej sile (asi 150) mužov vnikli do obce, aby si zobrali zásoby jedla, šatstva a vôbec všetkého čo za svojho života v lesoch potrebujú.Ešte v noci bola pre nich zabitá 1 krava a ošípaná. Zároveň navštívili potravné družstvo, kde vybrali liehoviny asi v cene 3000Ks. A možno povedať, že pijatyka sa aj v tomto prípade stala rozhodujúcou. Do rána sa síce posilnili na tele , ale oslabili na duši. Kronika popisuje boj s nemeckými pohotovostnými oddielmi, ktorý trval 27.X. od 13. do 15.15 h. Žiaci školy mali voľno do 2.XI. lebo po uliciach bolo plno granátov a nábojov. V zápisoch sa ďalej konštatujú hrôzy vojny, ktoré začínaju doliehať aj na obyvateľov Lendaku. Na školu prichádzajú dvaja učitelia utečenci z východu. Vianoce prebehli kľudne. 10. januára sa v troch triedach ubytovali nemeckí vojaci.   24. okresný úrad v Kežmarku nariadil evakuáciu obyvateľstva. Učitelia ostali na svojích miestach. Občania Lendaku sa utiahli do lesa. Zatiaľ nemeckí vojaci prichádzajú vo väčšom množstve a začína sa rabovačka. Berú hlavne kone. 28. januára prichádzajú prví ruskí vojaci. Ľud ich víta a očakáva od nich poriadok.  12. februára sa začína opäť riadné vyučovanie, ale len do 21. februára, kedy bol v obci zistený týfus. Vysvedčenia za školský rok neboli vydané, nakoľko neprišli tlačivá.  

Školský rok 1945/46 sa začal prvého septembra, ale pre nedostatok učiteľov boli niektoré triedy neobsadené.  Prvého októbra boli preto na tunajšiu školu preložené 4 misijné sestry  - učiteľky zo Spišského Štiavnika a súčasne sa vrátil na školu Ladislav Urban. 28. októbra sa opäť oslavoval štátny sviatok a 28. novembra tunajšia škola dôstojne oslávila sviatok ruskej revolúcie (bol v škole oslavovaný prvý krát). Na Vianoce žiaci nacvičili divadlo O chudobnom Ondrejkovi. Čistý zisk 1100 Kčs sa použije na výstavbu nového javiska. 17.II. bola slávnostná akadémia pri príležitosti 25. výročia vysviacky slovenských biskupov. 24.II. bola usporiadaná akadémia z príležitosti dňa Katolíckej mládeže. 3. marca zahrala lendacká mládež divadelné predstavenie Bludár. Réžiu mal p. učiteľ Greňo.

   Týždeň pred kvetnou nedeľou bol týždňom čistoty. Zakončený bol holdom červenému krížu. 24. apríla bol položený veniec na hrob partizánov. Dve minúty pred dvanástou bolo zadržané ticho  na počesť všetkým obetiam tejto vojny.  V nedeľu 12. mája bola akadémia pri príležitosti Dňa slovenskej rodiny. Misijne sestry učiteľky nacvičili divadlo Obeť detinskej lásky. 19. mája bol Deň slovenských hôr.

   Až potiaľ prebiehal školský rok v pokoji. Dnes sa môžeme len domnievať ako obyvatelia, učitelia i žiaci prežívali povojnový návrat do spojenej republiky, lebo kronika sa len stroho zmieňuje o oslavách starých sviatkov. Ale zmeny pomaličky nastupovali. 26. mája 1946 sa konali voľby. Zapísaných voličov bolo 915. V našej obci bolo odovzdaných za Demokratickú stranu 758 hlasov, Komunistickú stranu 125 hlasov, Stranu slobody 6 hlasov, Stranu práce 4 hlasy a 5 lístkov bolo prázdnych.

   25. mája nastúpila na školu p. učiteľka Helena Končoková, ktorá prebrala 6. triedu.

   8. júna 1946 o 9. hod. 45. min. vypukol v obci katastrofálny požiar. Požiar vyšiel z domu Tomáša Batoryho „ od Vajdy“ za „Vodom“. Bolo veľmi horúce počasie a vietor vial z dolného konca. Tejto pohrome padla za obeť aj škola s dvoma bytmi pre učiteľov, ale zhorela len strecha, nakoľko budova je postavená z tehál.  Jedna trieda, ktorá bola vzatá do prenájmu od Jána Dudaška zhorela tiež. Dve triedy, ktoré mala škola v prenájme vo „Dvore“zostali síce, ale tu sa nasťahovali ľudia, ktorí zostali bez prístrešia. Týmto dňom sa prestalo vyučovať. Bez prístrešia zostalo v obci 1029 ľudí.

   Školský rok bol teda ukončený predčasne a všetky sily bolo treba venovať na zabezpečenie aspoň najnevyhnutnejších potrieb občanov. Kronika opisuje okamžitú pomoc okolitých obcí i štátu. Už na druhý deň po požiari prichádza potravinová pomoc zo Slovenskej Vsi. Fotografie z novín, ktoré boli v kronike nalepené na dvoch stranách však niekto vytrhal pričom poškodil aj zápisy roka 1945/46.

   Školský rok 1946/47 sa začal v núdzových podmienkach. Vyučovalo sa len v jednej triede, kde sa na zmeny striedali 1.A a 1.B. Dve triedy sa začali používať 21. októbra a v jednej bývali pohorelci. Po nástupe nových učiteľov bolo rozdelenie tried: 1.A F. Greňa, 1.B A. Husárova, 2.tr.  M. Vošková, 3. tr. riaditeľ L. Urban, 4. tr. F. Sopčáková, 5. tr. B. Verešová, 6. tr. Adleta Szyklay. Aj napriek veľmi ťažkým podmienkam školská mládež pripravila divadelné predstavenie Kríž pod lipami, ktoré sa hralo 16- februára. Nutno poznamenať, že režisérky prejavili tým veľkú obetavosť, keďže každú maličkosť si museli zhotovovať, obstarávať, od posteľných prikrývok, ktoré boli oponami až po najnepatrnejší papier, ktorý mal slúžiť ako ozdoba ohňom zhyzdených stien. 

   5. marca navštívila obec komisia odborníkov, ktorí si prišli obzrieť pozemok na stavbu novej meštianskej školy a detskej opatrovne.

   V dňoch 19. až 25. mája sa po prvý krát konal týždeň premávkovej bezpečnosti, kde sa deti učili správať vo verejných vozidlách a dodržiavanie dopravných predpisov.

   16. júna bola oslava stého výročia spolku Tatrín.

   28. júna sa za účasti žiactva konalo slávnostné Te Deum v kostole, po ktorom bolo žiakom vydané vysvedčenie.

Školský rok 1947/48 sa začal s tradičnými problémami s nedostatkom učiteľov. Na školu nastúpili Mária Justová a Mária Dúbravská.  V kronike postupne začínajú prevažovať záznamy o oslavách sviatkov, ktoré do tej  doby v kronike neboli ( výročia sovietskych štátnikov, VOSR a pod .– pozn. autora). Pre ilustráciu zmeny spoločenských pomerov uvádzam násl.   zápis : MNV v Lendaku a Štátna ľudová škola poslali pozdravnú obálku(miestnu výšivku) ku 30výročiu revolúcie SSSR gen. Jozefovi Stalinovi za ktorú dostali pochvalné uznanie od Okr. osvetovej rady v Kežmarku. Obežník č. 32/47 z 23. okt. 1947 1510/47, pre jej veľmi vkusné upravenie. Táto pozdravná adresa vzbudila veľkú pozornosť na celoslovenskej výstave adries v Bratislave.

Ostávajú však aj záznamy z tradičných udalosti, oslavy Mikuláša, slovenských národovcov a pod. 7.XII. hrali žiaci 1. ročníka divadelné predstavenie Drotárik.

Do konca roka už kronika zaznamenáva len oslavy výročí bojov 2.sv. vojny , odstúpenie prezidenta Beneša, voľby do NZ a voľby prezidenta. Kronika ale vôbec nezaznamenala februárové udalosti roku 1948.

Na konci školského roka  bolo  posledný krát na dlhú dobu slúžené Te Deum.

Školský rok 1948/49 sa začal 1. septembra, ale pre nedostatok učiteľov museli byť niektoré triedy spojené. Na školu nastúpil Alexander Halkovič, Ivana Kačmárová, Alžbeta Adamy, Mária Vošková a Alojz Malecký. V septembri sme dokonali spôsobom, vzdali česť zomrelému prezidentovi E. Benešovi. V októbri sa konali v škole rokovania o zriadení neúplnej strednej školy v Lendaku. Do jej obvodu boli začlenené Výborná a Tatranská Kotlina. Škola bola uskutočnená a umiestnená v prenajatej budove Nár. školy číslo 23. 30. októbra sa uskutočnila národná smena 3 hodiny na úprave cesty – 150 žiakov za dozoru 4 učiteľov.

Dňa 8.XI.1948 započalo sa s vyučovaním na novozriadenej ľudovej Hospodárskej a osvetovej škole, na ktoré ciele obec Lendak odhlasovala 5000 Kčs ročne a potrebný pokusný pozemok ku praktickému vyučovaniu. Aké bolo vlastne prepojenie škôl a podľa čoho sa delili žiaci kronika neuvádza. Riaditeľom na obidvoch školách bol L. Urban.

7. decembra žiaci hrali divadelnú hru Ivana Barča – Matka.

Od januára 1948 sa podľa písma zmenil kronikár. Jednoznačnú prevahu začínajú mať záznamy o oslavách politických sviatkov, prvý krát sa objavuje správa o oslave zjazdu KSČ.

Od 19. do 26. júna bola v škole na návšteve 3.a trieda Strednej školy z Púchova.  Žiaci mali zoznamovací večer s programom oboch škôl.

Školský rok 1949/50 sa začal tak ako predošlé dva s problémami s obsadením učiteľských miest. Na školu prišla p. učiteľka Tyborová, , Pavličková a p. Jabrocký.

29.9.  dostali učitelia na schôdzi v Kežmarku smernice pre vyučovanie. Hlavnou udalosťou roka, ktorej je venovaná jedna strana kroniky boli oslavy sedemdesiatych narodenín Stalina. Mimoriadne sa zväčšil počet porád. 23.II. sa konali školské oslavy . Na poslednej hodine každý triedny učiteľ zdôraznil žiakom význam februárových udalosti. Učitelia školy boli vymenovaní za sčítacích komisárov pre národné sčítanie.

Školský rok sa skončil počúvaním prejavu povereníka školstva E.Sykoru.

Školský  rok l950/51 sa začal 1. septembra a niektoré triedy boli pre nedostatok učiteľov spojené. Zmenil sa kronikár a po prvý krát sa v kronike objavili nové termíny. Oslovenie učiteľa slovom súdruh, slovo družba, politické školenie, výročie založenia KSČ a slovo brigáda.

   Na školu nastúpili súdružky učiteľky V. Pinčáková, E. Fábry a A. Sanitriková. Školu navštívila 8.IX. 1950 delegácia okresu Lanškroun, ktorý mal s kežmarským okresom družbu. V ten istý deň sa žiaci školy zapojili do brigády v zbere mandelinky zemiakovej.

 S politickými školeniami sa ako keby roztrhlo vrece. Z kroniky / našťastie nie zo života – pozn. autora/ sa vytratili zápisy tradičných osláv, programov a divadelných predstavení k vianociam,  veľkej noci a pod. Oslavovali sa Deň znárodnenia, Budovateľský program, Mierová nedeľa, Družstevná nedeľa, založenie KSČ ...

   12. novembra bola verejná slávnosť Družstevnej nedele za prítomnosti bezpečnostného referenta ONV s. Sisku. Oslava sa konala vo vyzdobenej sieni obecného hostinca slúžiacého na kultúrne ciele. K programu prispeli učitelia a žiaci všetkých tried.

   Dňa 22.IV.1951 zúčastnili sa žiaci tun. školy pod vedením učiteľov Pochodu mieru. Niesly sa tri štandardy  s heslami a každý účastnik niesol v ruke holubicu na týči. Holubice zhotovili miestne učiteľky.

   Dňa 23.mája 1951 odcestovali žiaci tunajšej školy do Bratislavy, kde vystupovali s goralskými tancami pri otvárani Slovenského sjazdu ČSM.

   Zaujímavý  z hľadiska histórie bol i koniec školského roka. Slávnostné ukončenie bolo prerušené, nakoľko učitelia sa museli zúčastniť zápisu hospodárskych zvierat.

   Školský rok 1951/52 začal ďalšou zmenou kronikára. A hneď v prvej vete pribudol nový pojem. Školský rok bol zahájený v znamení hesla: Za socialistickú školu, za socialistickú výchovu. Posledný krát sa spomína v kronike učiteľ náboženstva – 28. augusta 1951 zomrel učiteľ náboženstva Ján Nemec. Na jeho miesto prišiel Alexander Borženský z Ľubice.

Potom už kronika len vymenúva oslavy sviatkov novej moci, tak ako sa budú pravidelne opakovať do roku 1989.

   Z iných udalosti hodno spomenúť len  divadelné predstavenie Statky zmätky, ktoré sa hralo 27.januára a z výťažku ktorého sa kúpila opona . 24.2. bol v obci uvádzaný kabaret a 20. apríla divadelná hra Kozie mlieko. Okrem už tradičného súpisu hospodárskych zvierat na konci roka  sa učitelia zúčastnili i na časovom rozpise dodávky vajec.

   Podľa zápisov v kronike i záznamov z pedagogických rád školy, roky 1950 až 1952 znamenali totálny obrat v štýle práce školy a boli obrazom spoločenských zmien po Februári 1948. Kruto bola potlačená osobnosť učiteľa a škola sa stala ideologickým nástrojom štátnej moci. Tu kdesi treba hľadať začiatky dvojkoľajnej výchovy a postavenia školy ako cudzieho prvku v obci. Postavenie učiteľov v tomto období muselo byť veľmi ťažké a aj keď pamätníci tohoto obdobia aj z lendackej školy ešte žijú, neradi sa k tomuto obdobiu vracajú. Moja snaha získať  rozhovor o tomto období  pre naše noviny bola zatiaľ neúspešná.

Školský rok 1952/53 je posledný, ktorý je zaznamenaný v  školskej kronike písanej od roku 1921. Zápisy svedčia o úplnom obrate v živote školy. Pretrval iba nedostatok učiteľov a ich neustále výmeny. Prvý krát sa spomína prihlasovanie na náboženstvo

Chronologicky uvediem udalosti školského roka tak, ako ich zaznamenáva kronikár:

-         Dňa 9. septembra navštívil našu školu súdruh referent Hužík ohľadom prihlášok na  vyučovanie náboženstva.

-         v septembri boli žiaci hľadať mandelinku zemiakovú

-         28. septembra bola v škole prednáška o armáde

-         24. októbra boli učitelia na školení propagandistov ČSM

-         Mesiac československo – sovietského priateľstva sa nevydaril – škola bola od 1. do 24. novembra zavretá pre slintavku kráv, učitelia sa zúčastňovali očkovania

-         21. decembra boli oslavy 73. narodenín generalisima Stalina

-         31.decembra sa učitelia zúčastnili súpisu hospodárskych zvierat

-         20. januára bola spomienková slávnosť k 29. výročiu smrti V.I.Lenina

-         22. februára sa učitelia zúčastnili súpisu hospodárskych zvierat

-         24. februára bola verejná oslava Februárového víťazstva

-         5. marca zomrel J.V.Stalin

-         6. marca učitelia v agitačných dvojiciach navštívili všetky domácnosti a pozývali ľudí na oslavy MDŽ

-         14.marca zomrel K.Gottwald, v škole sa konala tryzna s prejavom o živote a diele

-         31.marca sa učitelia zúčastnili konferencie na tému materiály XIX. zjazdu KSSS

-         20.apríla a 20 mája sa učitelia zúčastnili na MNV pri písaní domových kníh

-         19. apríla sa učitelia zúčastnili na agitácii na účasť na oslavách 1. mája

-         l. mája boli oslavy v Kežmarku

-         30. júna bolo ukončenie školského roka a žiaci dostali vysvedčenia.

 

   Podľa zápisov v kronike, vyučovanie bolo akoby nepodstatné a za hlavné poslanie učiteľov a žiakov bola považovaná agitačná práca. Z kroniky sa nedozvieme nič o počte žiakov ani  ich prospechu.

   V kronike ostalo 98 voľných strán. Možno začali písať do novej, ktorá sa nezachovala, aby sa nikto„nehrabal“ v starých zápisoch. Ktovie aké hriešne myšlienky by ho mohli napadnúť. A možno len  už nestálo za to dookola písať o tých istých oslavách a súpisoch hospodárskych zvierat.

      Nuž nech  čítajú stále znova a znova záznamy školského roka 1952/53 tí, ktorí už akoby zabudli!!! 

 

 

Mgr. Ľubomír Mačko